-Pekne povedane. Ale vo vesmire je vsetko tak dokonale,vsetko je tak ako ma byt. A ja som vesmir tiez. Som jeho sucast. A keby to bolo inak,ta realita by neexistovala.
-Samozrejme, alibisticka odpoved. V mojom jednoduchom ponimani, si slaboch.
- Hmm,tak preco tu so mnou sedis a dookola mi pises a chces stale so mnou rozoberat taketo nazory?
-Osud to tak zariadil.Ale ja ich s tebou ani rozoberat nechcem,v podstate im ani nerozumiem,myslim si nieco uplne ine...len osud to tak vzdy zariadi. Ale velmi pracujem na tom,aby to bolo inak.
-Osud to zariadi.
-Ja si to zariadim.
-Vsetko je tak ako ma byt.
-Ako to mozes tvrdit.
-Mam uz devatnast.Vela som uz toho pochopil,len neviem,co chcem,co mam robit a co hladam,neviem,co citim...ale inac viem toho vela .
-Ja mam osemnast. Neviem nic, chapem ludi do devatnast rokov, chcem vediet,co chcem,hladam klud v mojom zaludku,hlave a srdci. A jedine,co vzdy viem,je co citim.
-Vsetko je tak ako ma byt.
-Hmm,a to naschval s tym nie sme nikdy spokojni?